<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<!DOCTYPE article PUBLIC "-//NLM//DTD JATS (Z39.96) Journal Publishing DTD v1.4 20241031//EN"
        "https://jats.nlm.nih.gov/publishing/1.4/JATS-journalpublishing1-4.dtd">
<article  article-type="research-article"        dtd-version="1.4">
            <front>

                <journal-meta>
                                    <journal-id></journal-id>
            <journal-title-group>
                                                                                    <journal-title>Türkoloji</journal-title>
            </journal-title-group>
                            <issn pub-type="ppub">1727-060X</issn>
                                        <issn pub-type="epub">2664-3162</issn>
                                                                                            <publisher>
                    <publisher-name>Khoja Akhmet Yassawi International Kazakh-Turkish University</publisher-name>
                </publisher>
                    </journal-meta>
                <article-meta>
                                        <article-id pub-id-type="doi">10.59358/ayt.1336469</article-id>
                                                                <article-categories>
                                            <subj-group  xml:lang="en">
                                                            <subject>North-West (Kipczak) Turkic Dialects and Literatures</subject>
                                                    </subj-group>
                                            <subj-group  xml:lang="tr">
                                                            <subject>Kuzey-Batı (Kıpçak) Türk Lehçeleri ve Edebiyatları</subject>
                                                    </subj-group>
                                    </article-categories>
                                                                                                                                                        <title-group>
                                                                                                                        <trans-title-group xml:lang="tr">
                                    <trans-title>M. AUEZOV&#039;UN  ‘KILY ZAMAN’  ADLI ROMANININ TARİHSEL ve POLİTİK ÖNEMİ</trans-title>
                                </trans-title-group>
                                                                                                                                                                                                <trans-title-group xml:lang="en">
                                    <trans-title>THE NOVEL “QILY ZAMAN” BY M. AUEZOV AND ITS HISTORICAL AND POLITICAL SIGNIFICANCE</trans-title>
                                </trans-title-group>
                                                                                                                                                                                                <trans-title-group xml:lang="ru">
                                    <trans-title>РОМАН М.АУЭЗОВА «ЛИХАЯ ГОДИНА» И ЕГО ИСТОРИКО-ПОЛИТИЧЕСКОЕ ЗНАЧЕНИЕ</trans-title>
                                </trans-title-group>
                                                                                                                                                                                                <article-title>М.ӘУЕЗОВТІҢ «ҚИЛЫ ЗАМАН» РОМАНЫ ЖӘНЕ ОНЫҢ ТАРИХИ-САЯСИ МАҢЫЗЫ</article-title>
                                                                                                    </title-group>
            
                                                    <contrib-group content-type="authors">
                                                                        <contrib contrib-type="author">
                                                                    <contrib-id contrib-id-type="orcid">
                                        https://orcid.org/0000-0003-2349-3541</contrib-id>
                                                                <name>
                                    <surname>Abdigapbarova</surname>
                                    <given-names>Zhanar</given-names>
                                </name>
                                                                    <aff>Nazarbayev University</aff>
                                                            </contrib>
                                                                                </contrib-group>
                        
                                        <pub-date pub-type="pub" iso-8601-date="20231230">
                    <day>12</day>
                    <month>30</month>
                    <year>2023</year>
                </pub-date>
                                                    <issue>116</issue>
                                        <fpage>31</fpage>
                                        <lpage>71</lpage>
                        
                        <history>
                                    <date date-type="received" iso-8601-date="20230803">
                        <day>08</day>
                        <month>03</month>
                        <year>2023</year>
                    </date>
                                                    <date date-type="accepted" iso-8601-date="20230927">
                        <day>09</day>
                        <month>27</month>
                        <year>2023</year>
                    </date>
                            </history>
                                        <permissions>
                    <copyright-statement>Copyright © 2002, Türkoloji</copyright-statement>
                    <copyright-year>2002</copyright-year>
                    <copyright-holder>Türkoloji</copyright-holder>
                </permissions>
            
                                                                                                <trans-abstract xml:lang="tr">
                            <p>Çağların derinliklerinden gelen atalar sözü feraseti Abay&#039;ın bilgeliğinde görmekteyiz. Bu geleneği Alaş kahramanları yeniden canlandırdı. Alaş kahramanları o dönemin tüm zorluklarına dayanarak yirminci yüzyılın başlarında Kazak halkının kültür ve edebiyatının yeni gelişimi için her türlü çabayı gösterdiler. Alaş hareketinin onemli isimlerinden biri olan yazar Muhtar Auezov’un Kazak halkının milli şuurunu uyandırmada, tarihi bilincin yeniden canlanmasında rolü büyüktür.Alaş fikri, genç yazarın bakış açısını şekillendiren büyük bir siyasi okul idi. M. Auezov, Alaş&#039;a giden yoldaki kahramanlık misyonunu ‘Kıly zaman’ (Zor zamanlar) adlı romanı vasıtasıyla tam olarak gerçekleştirdi. Bu eser, yazarın yaratıcılık gücünün, özellikle karmaşık düzyazı türünde yazılan tarihsel olayların iyi anlaşılmasına vesile oldu. Eserde yazar, yirminci yüzyılın ilk yıllarında Rus krallığının Kazak halkı üzerindeki sömürge sonuçlarını cesurca anlatmaktadır. Bu eser yazıldığında Muhtar Auezov, Leningrad Devlet Üniversitesi&#039;nin öğrencisiydi. Roman 1928&#039;de ‘Kazakistan’ yayınevinde Kızılorda şehrinde yayınlandı. ‘Kıly zaman’ romanı, Kazak bozkırındaki 1916 milli kurtuluş ayaklanmasının tanımına adanmış Kazak edebiyatındaki ilk siyasi romanıdır. Alaş yolunu Kazakların yolu olarak bilen yazar, halkla birlikte kendisi de zor zamanları başından geçirip Alaş emanetini günümüze taşımıştır.  Makalede M. Auezov&#039;un ‘Kily zaman’ adlı romanı incelenip, edebi türleri özelliğine, tarihsel ve politik önemine değinilmekte ve posttotaliter bakış açısından sömürgeye karşı kurtuluş fikri incelenmektedir.</p></trans-abstract>
                                                                                                                                    <trans-abstract xml:lang="en">
                            <p>The great wisdom of the ancestors’s words from depths of centuries can be projected in the wisdom of Abay. The same tradition of wise words was revived in the later literature by Alash leaders. The figures of Alash withstood all the difficulties of that time, and at the beginning of the 20th century, they made every effort to develop the country’s culture and literature in a new way. The writer Mukhtar Auezov, one of the members of Alash movement, made a special effort to awaken the national pride of the Kazakh nation and revive historical consciousness.The idea of Alash was a great political school that shaped the young writer’s worldview. M. Auezov fully realized his Alash mission in his novel “Qily Zaman”. The novel was one of the great milestones in the writer’s creative path. This work helps to master and understand the creative evolution of the writer and historical significance of the phenomena through complex prose genre. In the work, the author boldly describes the consequences of the Russian colonialism in the early 20th century. At the time when the work was written, Mukhtar Auezov was a student of Leningrad State University. The novel was published in Kyzylorda in 1928 by “Kazakhstan” publishing house. “Qily Zaman” is the first political novel in Kazakh literature dedicated to describing the national liberation uprising that took place in the Kazakh steppe in 1916.Realizing that the Alash way is the Kazakh way, the writer, along with his nation underwent a “tough fate” and brought the legacy of Alash to our era. In this article, M. Auezov’s novel is deeply researched by focusing on its genre features, historical and political significance, also, the idea of freedom against colonialism is analyzed from the post-colonial point of view.</p></trans-abstract>
                                                                                                                                    <trans-abstract xml:lang="ru">
                            <p>Если высокий смысл слов назидания наших предков, дошедших до нас из глубины веков, мы знаем благодаря гению Абая, то в дальнейшем эту традицию в литературе возродили деятели Алаша. Деятели Алаша, выстояв перед лицом всех трудностей того времени, в начале ХХ века направили все силы на новый этап развития культуры и литературы народа. Особой заслугой Мухтара Ауэзова - одного из деятелей Алаша, принимавшего участие в этом движении, была его работа по пробуждению чувства национального достоинства и возрождению исторического самосознания казахского народа.    Идея Алаша стала большой политической школой, сформировавшей взгляды молодого писателя. Свою миссионерскую деятельность на пути Алаша М.Ауэзов в полной мере претворил в своем романе «Лихая година». Одной из решающих ступеней на творческом пути писателя был роман «Лихая година». Этот роман помогает писателю понять и усвоить исторически значимые явления в сложном жанре прозы и способствует его эволюции как писателя. В произведении автор смело описывает последствия колониализма, проводимого Российским царским режимом в начале ХХ века в отношении казахского народа, Во время написания этого произведения Мухтар Ауэзов был студентом Ленинградского Государственного университета. Роман был опубликован в 1928 году в городе Кызылорда издательством «Казахстан». «Лихая година» - первый в казахской литературе политический роман, в котором было описано национально-освободительное восстание 1916 года в казахской степи.     Писатель, переживший вместе со своим народом «лихую судьбину», осознал, что Путь Алаша – это путь казаха, и донес до нашего времени наказ от алаша.    В качестве объекта исследования взят роман М.Ауэзова «Лихая година», где уделяется внимание его жанровым особенностям, историко-политическому значению и с точки зрения постколониализма анализируется идея освобождения от колониализма.</p></trans-abstract>
                                                                                                                                    <abstract><p>Ғасырлар қойнауынан жеткен бабалар сөзінің биік парасаты – Абай даналығынан көрінсе, сол дәстүрді кейінгі әдебиетте Алаш қайраткерлері қайта жаңғыртты. Алаш қайраткерлері сол замандағы қандай қиындыққа да төтеп беріп, ХХ ғасыр басында ел мәдениеті мен әдебие¬тін жаңаша дамытуға бар-күш-жігерін жұмсады. Алаш қозғалысына атсалысқан қайраткерлердің бірі жазушы Мұхтар Әуезов қазақ жұртының ұлттық намысын оятуға, тарихи сананың жаңғыруына айрықша еңбек етті. Алаш идеясы – жас жазушының көзқарасын қалыптастырған үлкен саяси мектеп еді. Алаш жолындағы қайраткерлік миссиясын М.Әуезов өзінің «Қилы заман» романында толыққанды жүзеге асырды. Жазушының шығармашылық жолындағы үлкен белестің бірі де осы «Қилы заман» романы болатын. Аталған шығарма жазушының шығармашылық эволюциясын, күрделі прозалық жанрда тарихи мәні бар құбылыстарды меңгеруге, ұғынуға көмектеседі. Шығармада автор  ХХ ғасырдың алғашқы жылдары  Ресей патшалығының қазақ халқына жасаған отаршылдық зардаптарын батыл суреттейді. Шығарма жазылған уақытта Мұхтар Әуезов Ленинград Мемлекеттік университетінің студенті еді. Роман 1928 жылы Қызылорда қаласында «Қазақстан» баспасынан жарыққа шықты. &quot;Қилы заман&quot; 1916 жылы қазақ даласында орын алған ұлт-азаттық көтерілісін суреттеуге арналған қазақ әдебиетіндегі тұңғыш саяси роман. Алаш жолы – қазақ жолы екенін ұғынған жазушы халқымен бірге өзі де «қилы тағдырды» басынан кешіп, алаш аманатын біздің дәуірге жеткізді. Мақалада М.Әуезовтің «Қилы заман» романы зерттеу нысанына алынып, оның жанрлық ерекшелігіне, тарихи-саяси маңызына тоқталып, отаршылдыққа қарсы  азаттық идеясы постотарлық  көзқараспен сараланады.</p></abstract>
                                                            
            
                                                                                                                                                <kwd-group>
                                                    <kwd>Алаш</kwd>
                                                    <kwd>  ұлт-азаттық көтеріліс</kwd>
                                                    <kwd>  Қилы заман</kwd>
                                                    <kwd>  роман</kwd>
                                                    <kwd>  қазақ әдебиеті.</kwd>
                                            </kwd-group>
                            
                                                <kwd-group xml:lang="tr">
                                                    <kwd>Alaş hareketi</kwd>
                                                    <kwd>  milli kurtuluş ayaklanması</kwd>
                                                    <kwd>  Kıly zaman</kwd>
                                                    <kwd>  roman</kwd>
                                                    <kwd>  Kazak edebiyatı.</kwd>
                                            </kwd-group>
                                                                <kwd-group xml:lang="en">
                                                    <kwd>Alash</kwd>
                                                    <kwd>  national liberation uprising</kwd>
                                                    <kwd>  Tough era</kwd>
                                                    <kwd>  novel</kwd>
                                                    <kwd>  Kazakh literature.</kwd>
                                            </kwd-group>
                                                                <kwd-group xml:lang="ru">
                                                    <kwd>Алаш</kwd>
                                                    <kwd>  национально-освободительное восстание</kwd>
                                                    <kwd>  Лихая година</kwd>
                                                    <kwd>  роман</kwd>
                                                    <kwd>  казахская литература</kwd>
                                            </kwd-group>
                                                                                                                                    <funding-group specific-use="FundRef">
                    <award-group>
                                                    <funding-source>
                                <named-content content-type="funder_name">Nazarbayev University</named-content>
                            </funding-source>
                                                                    </award-group>
                </funding-group>
                                </article-meta>
    </front>
    <back>
                            <ref-list>
                                    <ref id="ref1">
                        <label>1</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Aıtmatov Sh. (2006). Qıly zaman. Alǵysóz ornyna //M.Áýezov. Qıly zaman. –Almaty, «An-arys, 5–8 bb.
Áýezov M. (2006). Qıly zaman. –Almaty, «An-arys. –192 b.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref2">
                        <label>2</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Bennıgsen. A., Kelkejeı Sh. L. (1964). Pressa ı natsıonalnoe dvıjenıe sredı mýsýlman Rossıı do 1920 goda. Parıj: Sorbonna. Almanah «Alem». Alma-Ata. 1991. – 28 s.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref3">
                        <label>3</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Berdіbaı R. (2005). Bes tomdyq shyǵarmalary jınaǵy. Almaty, «Qazyǵurt». – 448 b.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref4">
                        <label>4</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Bısenǵalı Z.Ǵ.-Q. (2018). «Qıly zaman» romanyndaǵy derek jáne dáıek. QazUÝ Habarshysy, №1 (169). Almaty, Qazaq ýnıversıtetі. –14–22 bb.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref5">
                        <label>5</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Ǵalı han, Ahmet, Mіrjaqyp. (1916). «Alashtyń azamatyna!», &quot;Qazaq&quot;, №192. Orynbor-S.-Peterbor // Qazaq ult-azattyq qozǵalysy. 2-tom. –Astana: «El-shejіre», 2007.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref6">
                        <label>6</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Davidson J. (1961). Political Science and Political Fiction / American Political Science Review. Cambridge University Press, vol. 55(4), December. Rr. 851–860.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref7">
                        <label>7</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Dýlatov M. (1924). Ult əskerі – Keńes qorǵany bolsyn. Aq jol. 4 qańtar. №386.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref8">
                        <label>8</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Dýlatov M. (1926). On altynyń oırany, Eńbekshі qazaq, 1926. №145.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref9">
                        <label>9</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Eleukenov Ş. (2017) Äuezov jäne alaş. Qazaq ädebietı, 29.09.2017. [Electronic resource]. URL: https://qazaqadebieti.kz/12092/uezov-zh-ne-alash (qaralgan kunі 13.06.2023)</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref10">
                        <label>10</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Jeksembaı T. (2019). 1916 jylǵy Qarqara kóterіlіsі jáne «Qıly zaman» povesі, Qazaq ádebıetі gazetі, 12 shіlde. [Electronic resource]. URL: https://qazaqadebieti.kz/21062/1916-zhyl-y-ar-ara-k-terilisi-zh-ne-ily-zaman-povesi (qaralgan kunі 20.05.2023)</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref11">
                        <label>11</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Jórgenbaev J. (2016). Qarqara qasіretі. Egemen Qazaqstan gazetі. 26 tamyz. [Electronic resource].   URL: https://etjendi.egemen.kz/2015/08/26/52315 (qaralgan kunі 11.06.2022)</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref12">
                        <label>12</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Jurtbaev T. (1990). Beıýaq. –Almaty, Qazaqstan. – 304 b.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref13">
                        <label>13</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Zaıchıkova N.V. (2012). Gıbrıdnost janra polıtıcheskogo romana. Sovremennye problemy vzaımodeıstvııa ıazykov ı kýltýr. Materıaly mejdýnarodnogo forýma. 14–15 dekabrıa 2012 g. –Chast I. – Blagoveensk: Amýrskıı gos. Ýn-t.  –S. 89–93.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref14">
                        <label>14</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Imanbaev S. (2015). Alash zııalylarynyń 1916 jylǵy ult-azattyq kóterіlіske ustanymdyq kózqarastary. Qazaq kóterіlіsterі: Entsıklopedııa. / Bas. red. J.N.Toıbaeva. –Almaty: «Qazaq entsıklopedııasy», – 45–55 bb.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref15">
                        <label>15</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Isіmaqova A. (2022). Muhtar Áýezov Alash arystarynyń amanatyn oryndaǵan. Qazaqstan tarihy, 28 aqpan. [Electronic resource]. URL: https://e-history.kz/kz/news/show/33418 (qaralgan kunі 03.03.2023)</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref16">
                        <label>16</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Kárіbaı M. (2016). «Qıly zaman» – azattyq rýhynyń asqaq jyry. Abai.kz aqparattyq portaly.  27 Qańtar. [Electronic resource].   URL: https://abai.kz/post/42506 (qaralgan kunі 11.06.2022)</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref17">
                        <label>17</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Qazaqstan (Qazaq elі) tarıhy. (2016). Qazaqstan otarshyldyq jáne totalıtarlyq júıeler qyspaǵynda. 3-kіtap / T.O. Omarbekov, Q.S. Qarajan, M.J. Tashenev, G.S. Sýltangalıeva [jáne t.b.]. –Almaty: Qazaq ýnıversıtetі. – 454 b b.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref18">
                        <label>18</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Qumyrzaq A. (2017). Qazaq ólkesіnde jármeńkelіk saýda XIX ǵasyrda damydy. Qazaqstan tarihy, 22 aqpan. [Electronic resource].   URL: https://e-history.kz/kz/news/show/357  (qaralgan kunі 01.06.2023)</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref19">
                        <label>19</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Qydyrálі D. (2018). Uly dala tarıhy. Astana, Ǵylym. –432 b.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref20">
                        <label>20</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Malatesta, M. (2019), Political fiction genre – complete list of book genres. Book Genres. February 13. Retrieved November 27, 2022, [Electronic resource].   URL: from https://book-genres.com/political-fiction-genre/ (qaralgan kunі 01.04.2022)</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref21">
                        <label>21</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Marǵulan Á. (1977). Jadymda qalǵan jaqsy kúnder // Juldyz. №9. –142–149 bb.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref22">
                        <label>22</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Muqanov S. (2008). ХХ ǵasyrdaǵy qazaq ádebıetі, (1932).  –Almaty, Atamura. –384 b.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref23">
                        <label>23</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Orazov R.E. (2013). Qarqara jármeńkesі, Túrkіstan gazetі. 12 qyrkúıek. №36, 9 b. [Electronic resource].   URL: (https://iie.kz/?p=2536) (qaralgan kunі 01.06.2023).</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref24">
                        <label>24</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Pantıelev A.  (1975). Ulan dalanyń uly jyrshysy.  Juldyz jýrnaly,  №2.  195–210 bb.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref25">
                        <label>25</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Pіrálıeva G. (2017). M.Áýezovtіń «Qıly zaman» povesіndegі psıhologııalyq portretterdіń beınelený máselelerі. Kerey.kz aqparattyq-tanymdyq portaly, Ádebı kórkem qoǵamdyq-áleýmettik jýrnal. 2 aqpan.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref26">
                        <label>26</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Sokol Edward D. (2016). The Revolt of 1916 in Russian Central Asia, Johns Hopkins University,  –185 b.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref27">
                        <label>27</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Sýleımenov A. (2017). Kak Nıkolaı II podpısal sebe prıgovor. Qazaqstan tarihy. 02 shіlde. [Electronic resource]. URL: https://e-history.kz/ru/news/show/4008 (qaralgan kunі 03.05.2023)</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref28">
                        <label>28</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Tynyshbaev M. (2002). Jazbalary men arhıv derekterі. Almaty. Qazaqstan. – 300 b.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref29">
                        <label>29</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Shárіpov Á. (1974). Alǵy sóz.  Juldyz jýrnaly, №8, 5–6 bb.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref30">
                        <label>30</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Ýıama T. (2011). Vosprııatıe mejdýnarodnoı obstanovkı nachala HH v. A. Býkeıhanom ı ego sovremennıkamı // «Alash muraty jáne táýelsіz Qazaqstan»: Halyqaralyq ǵylymı-praktıkalyq konferentsııanyń materıaldarynyń jınaǵy. –Astana. –S. 13–19.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref31">
                        <label>31</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Ýıama T. (2018). Pochemý krýpnoe vosstanıe proızoshlo tolko v Tsentralnoı Azıı? Admınıstratıvno-ınstıtýtsıonalnye predposylkı vosstanııa 1916 goda. Istorııa Kyrgyzstana ı kyrgyzov elektrondy portal, 13 February. [Electronic resource]. URL: https://kghistory.akipress.org/unews/un_post:10452 (qaralgan kunі 03.05.2023)</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref32">
                        <label>32</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Ultaraqov Q. (2007). Muhtardyń Qıly zamanǵa sapary. Muhtar Áýezov týraly estelіkter. 2-bas. Almaty, Bіlіm. 257–266 bb.</mixed-citation>
                    </ref>
                                    <ref id="ref33">
                        <label>33</label>
                        <mixed-citation publication-type="journal">Howe I. (1987). Politics and the Novel. Rev. ed. New York: New American Library. – 273 b.</mixed-citation>
                    </ref>
                            </ref-list>
                    </back>
    </article>
